Aká je úloha zobrazovacích metód a aký majú význam práve pre Vás?

V poslednej dobe je veľkou témou medzi klientmi to, ako dopadli ich výsledky na rôznych zobrazovacích metódach a ako „zle/dobre“ sú na tom. Sú však výsledky zobrazovacích metód skutočným dôvodom na vytváranie záveru ako:„Ja mam zničený chrbát, nemôžem ísť cvičiť.“, alebo aj: „Moje rameno je úplne zdevastované, nemôžem pracovať!“, či: „Našli mi poškodenú platničku a z toho ma bolí chrbát.“?

Nie, nie sú.

Prečo? Poďme sa spolu pozrieť na to, čo hovoria výskumy a klinická prax, a tiež aký je vzťah medzi bolesťou a patológiou.

Pokročilé zobrazovacie metódy sa v praxi využívajú stále viac, či už ide o magnetickú rezonanciu (ďalej len MRI) alebo CT. Ich cieľom je zistiť poškodenie/nepoškodenie oblasti, ktorá je skenovaná.
Je však patológia to, čo v skutočnosti chceme hľadať? Chceme vidieť čo sa vo vnútri nás nachádza, alebo chceme porozumieť príčinám bolesti či dysfunkcie? Prečo vlastne píšem „ALEBO“? Pretože poškodenie nevyhnutne neznamená bolesť, a bolesť nevyhnutie neznamená poškodenie. Z blogu o mozgu a bolesti totiž vieme, že bolesť vzniká v mozgu a nezávisí nevyhnutne od poškodenia.

Čo hovoria výskumy?

V roku 2015 vyšla rozsiahla štúdia, ktorá porovnávala výsledky zo zobrazovacích metód z rokov 1946-2014. Štúdia hľadala vekovo špecifické zmeny, ako sú napr. degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek, poškodenia stavcov a pod. Výsledky z CT a MRI boli zbierané od symptomatických a aj asymptomatických pacientov.

Aké výsledky a zhodnotenie táto štúdia dosiahla?

· Degenerácia medzistavcových platničiek u asymptomatických pacientoch bola v rozsahu 37% v 20-30 rokoch života a 96% nad 80 rokov. Prízvukujem, že u ASYMPTOMATICKÝCH pacientov, to sú tí, ktorých nič nebolí.

· Strata výšky medzistavcových platničiek a bulging medzistavcových platničiek sa zvyšuje priemerne o 1% ročne. Ďalšia štúdia z roku 2015 dokázala, že testované osoby v dvadsiatich rokoch života mali bulging disku - 73.3% muži, 78% ženy – taktiež bez symptómov.

· Protrúzie medzistavcových platničiek sa nezvyšujú v závislosti od veku – takže ak si myslíte, že máte protrúziu pretože ste „už starí“, pravdepodobne to nie je pravda.

Myslím si, že tieto výsledky sú naozaj na zamyslenie, a nie len pre nás terapeutov ale aj pre Vás klientov. Treba zvážiť, či je naozaj potrebné tlačiť na svojho lekára, aby Vás poslal na MRI, alebo dokonca aby ste si ju sami platili. Ešte si stále nie ste istí o čom hovorím, a čo si o tom máte myslieť? V poriadku, poďme ďalej.

Čísla nepustia.

Hernie medzistavcových platničiek sú zaznamenávané ako najčastejšie prispievajúca patológia k bolestiam chrbta, avšak 60%-90% porúch lumbálnych (driekových) platničiek je možné liečiť alternatívne, tzn. bez potreby chirurgického zákroku. To je podľa mňa ÚŽASNÁ SPRÁVA!

Prečo sa teda hnať na MRI, alebo akýkoľvek sken, ktorý je drahý, no hlavne ich výsledky majú na Vás pacientov zlý vplyv, ktorý vôbec neprispieva k zlepšeniu stavu (tu - bod č.3).

Prídete v bolestiach, zistia Vám herniu, podstúpite úspešnú liečbu fyzioterapiou a dostanete sa z bolestí – prečo aj vtedy nežiadate o sken? Na to sa opäť pozreli kolegovia zo zahraničia a zistili, že mnoho z týchto hernií sa vôbec nezmení ani po úspešnej liečbe. Prečo? Pretože vieme, že poškodenie neznamená bolesť. Rovnako veľa štúdií poukazuje na bulging platničky aj u pacientov bez bolesti.
VÝSLEDKY ZO ZOBRAZOVACÍCH METÓD NÁM NIE VŽDY PREZRADIA, KDE JE PRESNÝ ZDROJ NAŠEJ BOLESTI, A ČI PRÁVE POZOROVANÝ NÁLEZ JE DÔVODOM NAŠICH PROBLÉMOV.
Stále si chcete zaplatiť stovky eur za MRI, alebo dohadovať s lekárom, lebo Vy ju proste chcete?

A ČO AK SOM UŽ MRI ABSOLVOVAL/A A NAŠLI MI TAM VÁŽNE POŠKODENIE?

Opäť som prednedávnom čítal štúdiu vykonanú Americkou Radiologickou Asociáciou a Americkým Neurobiologickým Spoločenstvom (v angličtine znejú tie názvy naozaj honostne :D), ktorá hodnotila spontánnu liečbu pri poškodeniach platničiek, od teoreticky najmenej závažného poškodenia po najviac závažné. Aké bolo ich vyhodnotenie výsledkov? ČÍM VÄČŠIE POŠKODENIE, TÝM LEPŠIE.
Haha, určite si vravíte „Čo sa zbláznili? To znie ako úplná hlúposť!”

Autori toto tvrdenie opisujú tromi hypotézami:

1. Hernia sa „stiahne“ do pôvodnej polohy (najčastejšie pri bulgingu).

2. Hernia je zredukovaná dehydratačnými procesmi.

3. Hernia disku zasahujúca k epidurálnemu priestoru (mieche) vysoko pravdepodobne vytvorí protizápalové reakcie, ktoré ju zredukujú buď dehydratáciou, alebo fygocytmy (bunky schopné cez membránu pohltiť nežiadúce látky).

Pravdepodobnosť vstrebania pri diagnózach:

· 96% pre sekvestráciu disku

· 70% pre extrúziu disku

· 41% pre fokálnu protrúziu

· 13% pre bulging disku

Tu sa bavíme o číslach týkajúcich sa len a len vstrebania. Možnosti voľby techník a postupov počas rehabilitácie sú zase opačné, najväčšie pri bulgingu. OPÄŤ SKVELÁ SPRÁVA!

Ďalšia štúdia hovorí:

Pri porovnaní extrúzie disku voči bulgingu zaznamenali schopnosť liečby bez chirurgického zásahu s výsledkami 77%-30%, v prospech „horšieho“ stavu extrúzie.
Sekvestrácia disku má vyššiu pravdepodobnosť vstrebania ako extrúzia, v číslach 43% a 15%.

ČO Z TOHO CELÉHO PLYNIE?
Nezúfajte a nebojte sa aj keď Vám nájdu relatívne vážnejšie poškodenie. Vždy je cesta, ale tá správna nie sú obavy a strach, ani život bez pohybu, či užívanie liekov.
Myslím si, že je u nás veľa schopných a šikovných terpeutov a lekárov, ktorí Vám dokážu pomôcť aj bez rezania. Len treba hľadať, nevzdávať sa a nebáť sa.

Ak Vás trápi akékoľvek poranenie, výsledky či obavy, obráťte sa na AlphaFyzio. Či už sa jedná o chrbticu, rameno, koleno alebo čokoľvek iné. S radosťou Vám poradíme a navedieme Vás na správnu cestu.

Tel.číslo: 0949 606 562
Mail: info@alphafyzio.sk
Facebook: AlphaFyzio
Instagram: AlphaFyzio